Fedor Hlavatý
Fedor Hlavatý a jeho družina
V archíve mesta Bardejov sa zachoval list z roku 1493, v ktorom zbojnícka družina
vypovedala kráľovskému mestu Bardejov „nepriateľstvo“ za popravu svojich kamarátov –
Vaska a Tomka. Svoje výpady zamerala proti cirkevným inštitúciam a bohatému patriciátu.
Koncom 15. storočia, v rokoch 1492 – 1495, pôsobila na východnom Slovensku, konkrétne
vo Východných Karpatoch, asi 50 členná, vojensky organizovaná družina, ktorá naháňala
strach šľachte a bohatému mestskému patriciátu. Jadro tejto družiny tvorili poddaní z okolia
Sniny. Hlavným kapitánom skupiny bol Fedor Hlavatý z Ruskej Volovej. Poddaný ľud
Fedora Hlavatého všemožne podporoval. Mnoho poznatkov svedčí o tom, že to nebola
obyčaná zbojnícka skupina. Hlavatého družina mala 20 až 50 členov a počas troch rokov
„zamestnávala“ zemepánov a bohaté mesta Zemplína, Abbova i Spiša. Márne ju
prenasledovali silné vojenské jednotky. Napríklad len kráľovské mesto Košice uvoľnilo pre
boj so zbojníkmi 400 žoldnierov. Podarilo sa síce pochytať niekoľko členov družiny, ale
Hlavatého ľudia pôsobili i po roku 1495 a to až v Poľsku.
Pôvodné jadro dužiny tvorili poddaní z okolia Sniny a to: Fedor Hlavatý a Simko
pochádzali z Ruskej Volovej, synovia Lanovitého z Hostovíc, Štec z Pčoliného, Vasko,
Brenza a Tadera zo Sniny, Ivan z Kolbasova, Roman a Klíma z Uliča a Hric zo Stakčína.
Hlavatého družina sa stala v historickej literatúre predmetom záujmu najmä v súvislosti
s tzv. Husitským výpalným listom. Ide o list Hlavatého družiny z 25. júla 1473, ktorý sa
nachádza v archíve mesta Bardejov. Pisatelia tohto listu žiadajú od mesta Bardejova za
obesenie svojich dvoch druhov – Vaska a Timka náhradu 400 zlatých. O tom, ako zbojníci
nakoniec pochodili, sa nezachovala zmienka. No skutočnosť, že o nich aj o piatich storočiach
vieme, si zaslúži pozornosť.
vypovedala kráľovskému mestu Bardejov „nepriateľstvo“ za popravu svojich kamarátov –
Vaska a Tomka. Svoje výpady zamerala proti cirkevným inštitúciam a bohatému patriciátu.
Koncom 15. storočia, v rokoch 1492 – 1495, pôsobila na východnom Slovensku, konkrétne
vo Východných Karpatoch, asi 50 členná, vojensky organizovaná družina, ktorá naháňala
strach šľachte a bohatému mestskému patriciátu. Jadro tejto družiny tvorili poddaní z okolia
Sniny. Hlavným kapitánom skupiny bol Fedor Hlavatý z Ruskej Volovej. Poddaný ľud
Fedora Hlavatého všemožne podporoval. Mnoho poznatkov svedčí o tom, že to nebola
obyčaná zbojnícka skupina. Hlavatého družina mala 20 až 50 členov a počas troch rokov
„zamestnávala“ zemepánov a bohaté mesta Zemplína, Abbova i Spiša. Márne ju
prenasledovali silné vojenské jednotky. Napríklad len kráľovské mesto Košice uvoľnilo pre
boj so zbojníkmi 400 žoldnierov. Podarilo sa síce pochytať niekoľko členov družiny, ale
Hlavatého ľudia pôsobili i po roku 1495 a to až v Poľsku.
Pôvodné jadro dužiny tvorili poddaní z okolia Sniny a to: Fedor Hlavatý a Simko
pochádzali z Ruskej Volovej, synovia Lanovitého z Hostovíc, Štec z Pčoliného, Vasko,
Brenza a Tadera zo Sniny, Ivan z Kolbasova, Roman a Klíma z Uliča a Hric zo Stakčína.
Hlavatého družina sa stala v historickej literatúre predmetom záujmu najmä v súvislosti
s tzv. Husitským výpalným listom. Ide o list Hlavatého družiny z 25. júla 1473, ktorý sa
nachádza v archíve mesta Bardejov. Pisatelia tohto listu žiadajú od mesta Bardejova za
obesenie svojich dvoch druhov – Vaska a Timka náhradu 400 zlatých. O tom, ako zbojníci
nakoniec pochodili, sa nezachovala zmienka. No skutočnosť, že o nich aj o piatich storočiach
vieme, si zaslúži pozornosť.
Výhražný list
Vy zly a nespravedlivy lvde Bardiowcy, vi ste naszych bratow daly zveszaty, lvdy dobrich a nevinnich, iako mordere necnotlyvy, ktory any vam, ani zadnomv nicz nebili vinni. A pretos, gestli nam priatelom a rodovi ich za nich nepolozite czeteri sta zolotich ve zoloce do troch nedeli v klastore v Mogili v Cracova alebo v cartvsov v Lechniczi, tedi na vaszych hordlech y na vaszym ymaniv y na vaszich podanich se bvd dvlvho, bvd cratko takto se mstiti budemy pocvd naszeho rodv stava. Tot list pysan s hor dzen svateho Jacvba.